Recept na letný osviežujúci koktejl: Chorvátsky sen na Bartošovej spôsob

V živote som nebola na dovolenke. Myslím tým klasickú dovolenku, kedy sa opaľujete, vylihujete na pláži na vorvaňa, pražíte sa na slnku až kým to nesmrdí rakovinou kože a máte v pi.i na lehátku. Lehátko sme síce nemali, každý deň sme ležali na zemi na piesočnatej pláži za 15 kún(d), ale stálo to za to! Plná predsudkov a rodičovských fotiek pred očami, ako si to hovejú na betóne v kroatii má odrádzalo dostatočne na to, aby som túto ( teraz už obľúbenú) destináciu zaradila medzi posledné možnosti. Prstom na mape sme sa s mojimi buchtami ( rozumej Nikča, Maťa a.k.a. Máci a Xlacik a.k.a. maďarský modelko) precestovali cez Turecko, Tunisko, Bulharsko, od all inclusivov , cez predražené hovno pobyty s raňajkami až do finálnej destinejšn. Predchádzala tomu niekoľkodňová intenzívna návšteva predražených cestoviek s premúdralými agentami až padlo posledné rozhodnutie hodné našej dobrodružnej povahy a študentského budgetu.

 Keby som si pamätala, tak aj viac napíšem. A že bolo naozaj intenzívne, o tom niet pochýb. Zostava už aj tak dosť silná stupavsko - kalinkovská prevelice to reprezentatívna, sa rozrástla aj o ďalšie turnusy návštevníkov ( rozumej naše chlapské stupavské stálice, s ktorými je sranda prevelice).

 Týžden v Crikvenici to bolo: sústredenie molet modeliek, spotené prechádzky, vyfotené vybité a nakoniec aj ukradnuté foťáky telefónové, romantika na vlastný spôsob, jumbo coctails a iné coctails, corona a veľa za bieleho dňa aj večer kedy sa patrí, s radosťou a chuťou prefajčené pľúca, lodičkyyy, azúrko, šmakotný seafood, ktorého sa nedá nabažiť, zranenia rôzneho druhu, na ktoré rady a s úsmevom spomíname, české polotovarové raňajky, vodné atrakcie a hrátky na dennom poriadku, disko trisko dobrovoľne, chill out, more, západy slnka na móle a niekedy aj na mol, summer freevolné outfity, srandy kopec, soľ, veľa soli, chorvátska polícia, chorvátska polícia skoro dva krát, bujaré kúpanie fontánové, bordel v báru a la Stupava a super senzi párty parta ktorej chcem poďakovať za paraádnu dovču, pri spomienkach na ktorú sa budeme ešte dlho opúšťať

. ...som opálená juhuuuu!
....na najbližšiu diskotéku zas tak o rok :-D
...moja cestovateľská duša pištííííí!!
...nech žije aktívny oddych!
 ...všetky sme Bartošky aaaa, už nepijem do Uprisingu!
Otec: Synu, ty si j.bnutý jak tento stôl. (zaklope na drevený stôl)
 Syn: Otec, niekto klope.
 Otec: Počkaj, idem otvoriť.

It´s my life and I´m a happy hippo

Keďže som tieto dni, týždne a už aj vyše mesiaca vyťažená ako nikdy predtým ( rozumej zamestnaná na TPP a od pondelka do piatku kancelárčim ako tá krysa), už je to nejaký ten piatok, čo som nič nenapísala. Tragédia. A pretože som sa rozhodla popri týchto chlebodárnych povinnostiach žiť i aktívnym spoločenským životom, zisťujem, že si nemám čas ani len namaľovať nechty, dobiť kredit či vytrhať obočie. Suma sumárum, špeciálne tento týžden bol nejako príjemne hektický, a ja som si povedala, že si ten nasledujúci viac oddýchnem. Na druhej strane oddychovať týždeň pred koncom sveta je trošku od veci, no veď sa uvidí." Nevaž se odvaž se" Vladykova oslava pánkovych tridsiatych narodenín stála skutočne za to, po dlhom čase som si vylepšila svoj osobný poldecákový rekord a na druhý deň s buchtami, všade sa vznášajúcim alkoholovým oparom a s parkinsonom sme umývali (ne)dobrovoľne Belajovie okná. Za jedlo. Áno, takéto nedele ja móžem. Tento štvrtok som sa votrela na event poľskej leteckej spoločnosti LOT. Pozbierala som svoj herecký talent z mládí a v prestrojení letenkárky Janky M. som sa spolu s Mirandou hostila na raute vo Vydrici pod hradom. Funny. V diskusiách na rôzne témy ohľadom tej a onej cestovnej kancelárie som nechala prehovoriť slečnu Miriam, ja som mlčala ako ryba a radšej sa pchala koľko to len šlo, keďže som bola hladná ako vlk a zároveň s plnou hubou nemusíte nikomu odpovedať na otázky, na ktoré nepoznáte odpovede :-) Zo strachu, že pri mojom šťastí vyhrám tombolu (v ktorej by sa mohlo odhaliť, že nie som letenkárka Janka M.), sme sa elegantne zdvihli okolo deviatej, poďakovali za pozvanie a odišli. V mojom prípade ešte s myšlienkou, prečo som si neukradla štrúdľu zajtra na raňajky. Zážitok. Už sa s matracmi, hrncami, kosmodiskom a inými výrobkami na internete mojkám vyše mesiaca a nastal čas vianočný, aj náš otrokár si pre nás pripravil plnohodnotný vianočný večierok. Plný vtipných momentov, rulandského bieleho, vodky, hrušky, tanečkov, padajúcich žien nezvládajúcich balanc ( nie, nie, ja som všetko ustála, aj keď kolienko z minulého týždňa ešte pobolieva ) a hlavne príhod tak na týždeň. Skvelo som sa bavila, v tombole vyhrala tú najužitočnejšiu vec, akú som len mohla ( rozumej červený detský ruksak s motívom medvedíkov), ako správna party girl potiahla do pol štvrtej rána s grandióznym príchodom do práce na druhý deň v hodine dvanástej. Hell yeaaaah. V piatok som odchádzala z roboty pred pol deviatou. Áno takmer o pól deviatej. Kurva pól deviatej večer...piatok...a ja som odchádzala z roboty! Deadline je deadline a headquarters nie sú realisti. Ale ani trocha. Hádžem do seba Mcfuck, tri pančované vodky zaradom( veď bude skoro desať a je piatok, už som mala byť predsa " v nálade" ), smer Attelíer Babylon a Uprising Winter edition s mojimi buchtami. Priamou čiarou k báru doháňame promule. Rozhodla som sa piť pivo s vodkou, veď je piatok. Positive vibrations ako majú byť, v dobrej spoločnosti, naliata vodkou som sa v tanečnom opojení plná endorfínov pretancovala až do aleluje ( rozumej s Maťou nám išlo vyvaliť bok na ten strašný reggae jungle - také to bolo dobré!). Tak sme zasa raz reprezentovali, ja som si dohnala polročný gecifit festivalovo - koncertný ( rozumej Miami party style, LMFAO a iné disko trisko) a spokojná, že som nezhorela som zaspávala s úsmevom na opitých stále narúžovaných perách. Tak som si aj pospíkovala - Ja a Niky a General Levy, ktorého sme žrali aj s botama aj s retázkama so Sashe

V sobotu sa moja telesná schránka spolu s pečienkou rozhodli, že ešte potiahnu. Miranda mala štvrťstoročnicu a to mi ako kamarátke nedalo zostať doma v papučiach a kukať televízor. A hlavne nepiť. Just kidding. Aj keď by som mohla po tomto predĺženom víkende začať písať denník mladej alkoholičky. Osvedčilo sa mi, že spontánne rozhodnutia sú tie najlepšie a bez veľkých predpríprav sme sa spolu s Maťou rozhodli, že našu obľúbenú Mášťanku prekvapíme. Kúpili sme tri fľaše vína ( samozrejme že tri nám boli málo), nejaké to občerstvenie, cheesecake, balónky a party čapičky, pozvali pár kamošov, ktorých prítomnosť by mohla Mirandu potešiť a zábavy plnú sobotu sme odpálili vo veľkom štýle. Ona srnka samozrejme o ničom ani len netušila. A prekvapko bolo na svete. A ževraj jej vyhrkla aj slza. Teda to Maťa povedala, ja som ju nevidela. Mám zapálené hrdlo a už nefajčím asi 2 týždne.. unbelievable! Akože sa Lucia volám, všetkým Vám krásne ďakujem za blahoželania akéhokoľvek druhu! A slečne Mirande odkazujem - ešte raz všetko najlepšie ty stará krávo! Lúbime ťa! :-*

Keď sa víkenduje...

Víkend nám opäť pričaroval kopec úsmevných príhod a ja som rada, že som ho mohla prežiť s Vami. Miriam sa tešila zo svojho prvého bankového účtu vo svojich 25tich rokoch a ja som bola rada, že som túto detskú radosť mohla prežívať s ňou :-) So zistením, že v obchode s oblečením by v žiadnom prípade pracovať nemohla a túto vďačnú úlohu prenechá neskôr mne ( áno už len ten obchod mi chýba :-), sme si povyrazili do nočných ulíc hlavného mesta. Ja som si dala pre zmenu tri kolečká okolo Michalskej a dve kolečká okolo Hviezdoslavka tam a späť, tam a späť v high heelsoch, až si primadonny vybrali podnik v ktorom zakotvíme. Sobota sa niesla v duchu športovom, najskôr vydarená SPORTAKIÁDA, prišli sme si pozrieť i nejaké tie sexy zadky stupavských hádzanárov a následne sa pokračovalo slovenskou hádzanou. Gecáky len tak lítali, potom si už nepamätám a  potom bola nedeľa :-) V znamení kinomaratónu sa niesla tá tohtotýždňová. A keďže sa stále teším so svojho nového foťáka ( nie ešte stále nemám vysnívanú zrkadlovku), tak ponúkam i nejaké fotečky. Enjoy!

P.S.:
Videla som naživo Paviela Rochnyaka, asi týždeň nezaspím!!
Automat na kávu v kulturáku v Stupave nemá kelímky, takže si kávu vychutnáte len ako tečie dolu                    automatovou mriežkou!
Ibalgin je môj najlepší kamarát!  

Som doma a.k.a. stretnutie neanonymných alkoholičiek po 4 mesiacoch

Po 4 mesiacoch prežúrovaných nocí, rán a iných častí dňa na oboch stranách nám opäť vesmír doprial stret naších svetov. Decentné posedenie pri vínečku v strede týždňa nám poodhalilo letné verejné tajomstvá a spokojné sme sa mohli psychicky i fyzicky pripravovať na Deň Dé., resp. Deň Zed. V duchu nerady sa fotíme, sviečky sú romantické a.k.a. šetríme elektrinou, sa zrodila i táto milá a (ne)dokonalá fotka:

Keďže kúpa letenky podliehala striktne dátumu spoločensko - kultúrnej udalosti roka, nemohla sa reunion uskutočniť nikde inde ako na Ďnoch Zelá  a to samozrejme vo velkom štýle. Z vopred známych dôvodov som sa rozhodla môj nový fotografický aparát na toto podujatie radšej so sebou nezobrať :-)

Ja si myslím, že vrásky sú sexy a ona mi neverí. Keby sa dalo, vyžehlí si ju i so žehličkou na vlasy. Konečne však s hlavou na úrovni, vyžehlenou, či nie, s prívlastkom Dirty vydáva sa reprezentovať, na míle ďaleko od nominácie na Suchopárka roka 2012.

A pridávam ďalšiu so série prvá a posledná fotka z Dňa Zed.:

Milé moje buchty, chcem Vám len odkázať, že ste mi v tej Americe samozrejme chýbali a tešila som na Vás minimálne tak, ako na maminu sviečkovú! A na tú som sa ale kugva hgoch tešila!! :-*

Sendy´s B-day

Narodeniny som oslavila jak sa patri. Baby mi pripravili smakotnu veceru, tortu nahradil kolacik so svieckou, ktora ale z bezpecnostnych dovodov (smoke detector v nasej kutici) musela byt sfuknuta v pohotovostnom rezime - rozumej velmi velmi rychlo :) Musim povedat, ze deluxe kura s ryzou bolo prijemnou alternativou k polotovarom, ktore momentalne tvoria prevaznu cast nasho jedalnicka, haha. 

Po prvom pripitku z narodeninoveho pohariku nasledoval druhy, treti, stvrty...tour de bar a dalej uz myslim nemusim pokracovat :)

 Super som sa zabavila,  vdaka buchty! :-*