It´s my life and I´m a happy hippo

Keďže som tieto dni, týždne a už aj vyše mesiaca vyťažená ako nikdy predtým ( rozumej zamestnaná na TPP a od pondelka do piatku kancelárčim ako tá krysa), už je to nejaký ten piatok, čo som nič nenapísala. Tragédia. A pretože som sa rozhodla popri týchto chlebodárnych povinnostiach žiť i aktívnym spoločenským životom, zisťujem, že si nemám čas ani len namaľovať nechty, dobiť kredit či vytrhať obočie. Suma sumárum, špeciálne tento týžden bol nejako príjemne hektický, a ja som si povedala, že si ten nasledujúci viac oddýchnem. Na druhej strane oddychovať týždeň pred koncom sveta je trošku od veci, no veď sa uvidí." Nevaž se odvaž se" Vladykova oslava pánkovych tridsiatych narodenín stála skutočne za to, po dlhom čase som si vylepšila svoj osobný poldecákový rekord a na druhý deň s buchtami, všade sa vznášajúcim alkoholovým oparom a s parkinsonom sme umývali (ne)dobrovoľne Belajovie okná. Za jedlo. Áno, takéto nedele ja móžem. Tento štvrtok som sa votrela na event poľskej leteckej spoločnosti LOT. Pozbierala som svoj herecký talent z mládí a v prestrojení letenkárky Janky M. som sa spolu s Mirandou hostila na raute vo Vydrici pod hradom. Funny. V diskusiách na rôzne témy ohľadom tej a onej cestovnej kancelárie som nechala prehovoriť slečnu Miriam, ja som mlčala ako ryba a radšej sa pchala koľko to len šlo, keďže som bola hladná ako vlk a zároveň s plnou hubou nemusíte nikomu odpovedať na otázky, na ktoré nepoznáte odpovede :-) Zo strachu, že pri mojom šťastí vyhrám tombolu (v ktorej by sa mohlo odhaliť, že nie som letenkárka Janka M.), sme sa elegantne zdvihli okolo deviatej, poďakovali za pozvanie a odišli. V mojom prípade ešte s myšlienkou, prečo som si neukradla štrúdľu zajtra na raňajky. Zážitok. Už sa s matracmi, hrncami, kosmodiskom a inými výrobkami na internete mojkám vyše mesiaca a nastal čas vianočný, aj náš otrokár si pre nás pripravil plnohodnotný vianočný večierok. Plný vtipných momentov, rulandského bieleho, vodky, hrušky, tanečkov, padajúcich žien nezvládajúcich balanc ( nie, nie, ja som všetko ustála, aj keď kolienko z minulého týždňa ešte pobolieva ) a hlavne príhod tak na týždeň. Skvelo som sa bavila, v tombole vyhrala tú najužitočnejšiu vec, akú som len mohla ( rozumej červený detský ruksak s motívom medvedíkov), ako správna party girl potiahla do pol štvrtej rána s grandióznym príchodom do práce na druhý deň v hodine dvanástej. Hell yeaaaah. V piatok som odchádzala z roboty pred pol deviatou. Áno takmer o pól deviatej. Kurva pól deviatej večer...piatok...a ja som odchádzala z roboty! Deadline je deadline a headquarters nie sú realisti. Ale ani trocha. Hádžem do seba Mcfuck, tri pančované vodky zaradom( veď bude skoro desať a je piatok, už som mala byť predsa " v nálade" ), smer Attelíer Babylon a Uprising Winter edition s mojimi buchtami. Priamou čiarou k báru doháňame promule. Rozhodla som sa piť pivo s vodkou, veď je piatok. Positive vibrations ako majú byť, v dobrej spoločnosti, naliata vodkou som sa v tanečnom opojení plná endorfínov pretancovala až do aleluje ( rozumej s Maťou nám išlo vyvaliť bok na ten strašný reggae jungle - také to bolo dobré!). Tak sme zasa raz reprezentovali, ja som si dohnala polročný gecifit festivalovo - koncertný ( rozumej Miami party style, LMFAO a iné disko trisko) a spokojná, že som nezhorela som zaspávala s úsmevom na opitých stále narúžovaných perách. Tak som si aj pospíkovala - Ja a Niky a General Levy, ktorého sme žrali aj s botama aj s retázkama so Sashe

V sobotu sa moja telesná schránka spolu s pečienkou rozhodli, že ešte potiahnu. Miranda mala štvrťstoročnicu a to mi ako kamarátke nedalo zostať doma v papučiach a kukať televízor. A hlavne nepiť. Just kidding. Aj keď by som mohla po tomto predĺženom víkende začať písať denník mladej alkoholičky. Osvedčilo sa mi, že spontánne rozhodnutia sú tie najlepšie a bez veľkých predpríprav sme sa spolu s Maťou rozhodli, že našu obľúbenú Mášťanku prekvapíme. Kúpili sme tri fľaše vína ( samozrejme že tri nám boli málo), nejaké to občerstvenie, cheesecake, balónky a party čapičky, pozvali pár kamošov, ktorých prítomnosť by mohla Mirandu potešiť a zábavy plnú sobotu sme odpálili vo veľkom štýle. Ona srnka samozrejme o ničom ani len netušila. A prekvapko bolo na svete. A ževraj jej vyhrkla aj slza. Teda to Maťa povedala, ja som ju nevidela. Mám zapálené hrdlo a už nefajčím asi 2 týždne.. unbelievable! Akože sa Lucia volám, všetkým Vám krásne ďakujem za blahoželania akéhokoľvek druhu! A slečne Mirande odkazujem - ešte raz všetko najlepšie ty stará krávo! Lúbime ťa! :-*